Milý čitateľ,

opäť ťa prenesiem do piesočného a starobylého Egypta, ktorý je síce v Afrike, ale zároveň sa počíta do krajín Blízkeho východu, je arabskou a moslimskou krajinou, so silnou historickou minulosťou a pohnutou súčasnosťou. Pochopiť myslenie jej obyvateľov je niekedy náročné pre rodenú Európanku voľnomyšlienkárskeho typu, ale s otvorenou mysľou a poznaním, že nič ľudské jej nie je cudzie, to možno nie je až také ťažké. V podstate chceme všetci to jediné: nájsť si svoje miesto vo svete a prežiť.

Po dlhšom čase som sa opäť vybrala na africký kontinent. Po neskorom nočnom prílete z rodnej hrudy som nemala síl riešiť nič iné, len posteľ a spánok. Ale dlho mi to nevydržalo, o 4.00 takmer presne som sa zobudila, čerstvá ako rybička. Raňajky boli o pol ôsmej za mnou, čo s načatým v dňom.

Tour de tričko Denník podnikavej ženy

Ako prvý skvelý nápad toho dňa sa zrodila myšlienka „tour de tričko Denník podnikavej ženy“. Určite ste všetci zachytili jej celosvetovú premiéru na FB, konkrétne tu, v podobe fotky č. 1 od hotelového bazéna. Nespomínam to náhodou, lebo ešte bude o tejto aktivite reč, ale aspoň vidíš, milý čitateľ, že nie za všetko môže zanedbaný sex, ako spieva toť nedávno prebudený kresťan Jožo. Občas za to môže aj krátky spánok a rýchle raňajky.

Na pláž sa mi ešte nechcelo, tak sa na Nadiinu radu vybrala na prechádzku objaviť okolie, maximálne tak na dvadsať minút. Áno, je to tá istá Nadia, s ktorou si môžete vypočuť fantastický podcast o Egypte. Po ceste som chcela vybaviť aj banku a nejaké drobné nákupy. Tak teda hor sa do ulíc. Veď krátka prechádzka ma nezabije.

To je síce pravda, ale to trúbenie a popiskovanie, to ma v celku dosť otravovalo. Každý jeden taxikár, ktorý prešiel okolo minimálne zatrúbil, ak sa rovno nepristavil, že či nepotrebujem taxík, a odkiaľ som a podobné dotazy. Po chvíli som predstierala, že nerozumiem, potom že nerozprávam a neskôr som sa tvárila, že som mimozemšťan. Sama zrzka (slovensky ryšavka) na ulici hotová cirkusová atrakcia. Ale výhľady po ceste stáli za to. Na tej tyrkysovej je niečo upokojujúce, však?

Po hodine rezkej chôdze, občas proti pomerne silnému vetru, som sa ocitla mimo hlavnú ulicu, aj mimo väčšie obchody. Banky nikde. Našťastie som objavila neďaleko Marínu, prístav s promenádou. S nohami schodenými po členky som našla prvý bankomat a zapadla do prvej otvorenej reštaurácie. Bolo čosi po desiatej a máloktorá z reštaurácií bola otvorená. Taký McDonald tu otvára až o 12.00. Podľa uja Gúgľa som si prešla cca päť kilometrov. Však nie veľa, ale panička si obula 7-centimetrové štekle. Komu není shůry dáno…

• 

• 

• 

• 

Marína v Hurgade

No nič, bolo štvrť na jedenásť, keď som si objednala morské plody. Čašníkovi skoro zaskočilo, že morské plody na raňajky. Kámo, ja už mám raňajky dávno vybehané. Kým mi to donesieš, bude pomaly aj čas obeda. A tak aj bolo. Poslednú krevetu som dojedla za päť dvanásť. Ak sa niekedy ocitnete v Hurgade, určite skočte do Olie´s, môže sa stať, že natrafíte na fešáka Mahmuda, ktorý chodí po robote do posilňovne.

Cestu naspäť som vybavila do 10 minút s taxikárom Minom. Deň sa niesol v pokojnom duchu, s nohami vo vyvýšenej polohe až do večera, keď som sa stretla s Nadiou, aby sme pospriadali nejaké nové spolupráce do budúcna. Ale o tom až keď dozreje ich čas.