Ako sme sa rozhodovali či ísť alebo neísť na Bali, ako sme tam cestovali a ako sme nakoniec dorazili do cieľa.

Milý čitateľ,

Tentokrát som sa na Bali vybrala aj s kamarátkou Jankou. Neskutočne veľa rozmýšľania nás stála táto cesta. Letenky kúpené už v máji, no nikto k nim nepribalil vešteckú guľu, že v septembri bude starý Agung, viac než päťdesiatrokov spiaci kráľ ostrova, vstávať.  Teda pripravovať sa na, pravdepodobne, impozantné vstávanie.

Ale nakoniec sme tento vnútorný boj s vlastným strachom, nedostatkom informácií a vystrašenou rodinou pretavili do takmer dvadsaťštyrihodinovej cesty na Bali.

Viedeň – Londýn

Štandardne sme zvolili cestu Viedeň – Londýn – Singapure s British Airways a odtiaľ na  Bali. Viedeň bola ok, slnečno, čas sme strávili v salóniku Mastercard World zadara. Jedlo, pitie, wifi, káva, čaj, pohodlné sedačky. Odlet bol načas, let s malými turbulenciami v pohode. Batožinu sme čekli do Singapuru, neboli s ňou starosti. Na Londýnskom letisku sme našli reštauráciu Gordona Ramsayho.

Dali sme vražednú kombináciu, že zákusky a pivo 😀 Čašník sa na tom dobre pobavil. My tiež. Stále prebiehala debata, že čo spravíme v Singapure.

Dôjdeme až na Bali? Alebo na poslednú chvíľu zmeníme cieľ cesty? Nechali sme to na osud. Toľko sme dumali, až sme skoro nestihli boarding! To boli iné šprinty do nášho geitu, zostávalo nám posledných desať minút. Ale stihli sme to. S vyplazenými jazykmi sme sa za pár minút dostali do lietadla.

 

Londýn – Singapure

Trinásť a pol hodinový let sme prežili striedavo pozeraním filmov, jedením, spaním a predchádzaním sa. V Singapure sme pristali načas, ale na batožinu sme čakali hádam aj hodinu, vraj robili kontrolu. Letenku zo Singapuru do Denpasaru sme kupovali cez agentúru tiket.com a cez live chat sme si prikúpili podpalubnú batožinu ešte doma. Ale zaplatiť ju bolo treba až na letisku v Asia Air.

Najneskôr tri hodiny pred odletom. Vďaka meškaniu s batožinou nám zostávalo posledných 30 minút na úhradu. Takže nervy pracovali. Nevedeli sme, či je sopka stále ok. Ale aj túto záležitosť sme nakoniec zvládli. Pani síce pindala, že je potrebné úhradu urobiť štyri hodiny pred odletom, ale môj výhražný ksicht ju presvedčil, že aj tri hodiny budú stačiť. Odovzdali sme batožinu na čekin, mimochodom, prevzal nám ju automat, a mohli sme stráviť niekoľko hodín čakaním na náš let v letiskovom salóniku. Tentokrát na kartu Dinners club, jeden vstup za dve osoby. Keby som predávala kreditné karty, fasa predajný argument. Sprcha nám zdvihla náladu, aj fajnové jedlo a kávička.

 

Singapur – Denpasar

Let zo Singapuru do  Denpasaru prebehol štandardne, čosi kamsi sme boli na Bali. Znova trošku šachy  batožinou, ale dočkali sme sa. Dokonca sme našli aj nášho šoféra Nyama, ako pokuruje v smoking zone.

Cesta na ubytovanie v Amede trvala podľa očakávania cca tri hodiny. Sari nám o štvrtej ráno pripravil raňajky, my sme vytiahli vodku zo Singapuru a privítacia párty mohla začať. Do postele sme sa dostali takmer po dvoch dňoch totálne vyčerpané. V očakávaní ďalších dobrodružstiev na Bali, za zadkom s dymiacim Agungom.