Milý čitateľ,

Noc a deň sa stretli  a vymenili si vládu nad nami. Ráno nás Oskar zobudil do pekelného tepla, ako keby  sa nechumelilo 🙂 Našťastie sme sa akosi poschovávali v tieňoch múrových a dočkali sme sa autobusu aj odvozu ku vstupu do národného parku Krka, vzdialeného asi 5 minút jazdy.

Krka aj na celý deň, na to dám krk

Samozrejme, zasa tanečky na parkovisku, kým sa lístky kúpili, vycikali sme sa, zistili, že či chceme  ísť miestnou dopravou alebo našim busom…učím sa trpezlivosti, to je moja nová mantra.

Ale v pohode, žiadny streees. Začiatok cestičky popri a cez vodičku pripomínal chodník na Plitvičkách. Prvá zastávka Mlyn trochu potrhala a preriedila našu skupinu, ale každý si našiel svoje tempo a nebolo sa kde stratiť.

V skupinke štyri kusy sme sa dostali po cestičkách až k vodopádu. Krásny vodopád to je veru. Voda je zo začiatku zimomrivo čerstvá 🙂 Dá sa zaplávať pri vodopáde, mrochtať sa na skalách okolo alebo poplávať ďalej popri rákosí.

Jednu chvíľu pozerám na plávajúcu zábranu pri vodopáde, ktosi sa na ňu naváľal…trikrát hádaj Veroniko… bola to veru naša grupa pri hromadnej foto. Takže sme boli kompletní, aj keď sme kompletne nie celkom pochopili ako sme sa vlastne dohodli na programe.

Jedna časť pochopila, že ideme tlačiť obed pri vodopáde,  druhá, že neskôr v reštaurácii smer Omiš, popravde, ja som to nepochopila vôbec.

Vďaka koordinácii noha,oko, Martin choď sa spýtať, sme sa skoordinovali a dostali sme sa k nášmu autobusu, menej než viac spoločne. Vonku bolo minimálne dvadsať stupňov nad maximom pekla. V autobuse fínska sauna bez brezových metličiek.

Trpezlivosť ubytovanie prináša

Poniektorí najedení, iní vyhladovení, ubytovanie na tri noci neisté, teplo a teplo. Cestou do Omišu sme našli reštiku s takým divným pánom, asi majiteľom, ktorý nám furt ponúkal svoje víno…kto si neobjednal, ocitol sa v nemilosti. Monike vynadal, že si dáva presso a nie tiramisu, mne ponúkal víno ale chcela som tiramisu, ktoré som ale nemala šancu si objednať. No tá rybacia polievka bola výborná.

V autobuse prebehla výmena názorov medzi mnou a vedúcim zájazdu  na tému Kto o čom vedel a kto čo dostal…verím, že túto  debatu nebudeme musieť opäť otvárať.

Takže vo všeobecne pozitívnej nálade dovolenkárov, ktorí sú viac než päť dní dvadsaťštyri hodín spolu a majú rozdielny pohľad na vec, sme sa dostali do kempu Siréna, 11 km od Omišu, kde Majo nakoniec ubytovanie vybavil. Chvala.

Rozbili sme tábor a každý si šiel po svojom. Prístup k moru hneď pod kempom bol náročnejší, ale nakoniec sme si jaskynku obľúbili. Teda aspoň ja. Fajnová voda Jadranu nás vedela osviežiť a relax na skalách mal svoje čaro.

Tri dni na jednom mieste bol pre nás príjemným oddychom. Stan síce rozložím a zložím za pár minút, ale komu sa to furt chce robiť. Chvíľkami som závidela slimákom, že sa s týmto nemusia obťažovať.

A spln mesiaca sa blížil 🙂