Milý čitateľ,

Ďaľšie dobrodružstvo, ktoré som neabsolvovala bol kaňoning na rieke Cetina. Mám rešpekt pred takými priestormi, skokmi do vody a podobnými aktivitami, sú veľmi ďaleko mimo mojej komfortnej zóny a fakt nemusím robiť každú adrenalínovú blbostinku. Účastníci si pochvaľovali, nikto sa nezranil a ani nestratil, čo je veľmi pozitívne.

Z Monikou sme sa miesto toho slnili na pláži, povegetovali, zbalili stany a pripravili veci na odchod. Presun Bosna, národný park Blidinje.

Blidinje nám trochu zamotalo plány

Krajina sa zmenila, dostali sme sa do hôr s najvyššími kopcami nad 2000 m n.m. Bývali sme v hotelíku Hajdučke Vrteli, niekoľko kilometrov od jazera Blidinje, do ktorého sme sa mali podľa pôvodného plánu na ďalší deň  ísť kúpať a robiť piknik. Trochu nám nevyšiel krok.

Jedna skupinka sa ráno pred šiestou vybrala na turistiku. My ostatní sme si dopriali dlhý spánok v pekných izbách a fajnových posteliach, k tomu bohaté raňajky. Pasia žiť. Zbalili sme veci a čakali, čo sa bude diať. Postupne sme zisťovali, že sa nebude diať nič. O štvrť na dvanásť sme volali výletníkom, kde sú, vraj o pol jednej sú dole. Fajn, tak ideme k jazeru.

Omyl, k jazeru nejdeme pretože jedna rodinka turistična nebola zbalená a kľúče mali so sebou. Takže čakáme do pol jednej. O dvanástej sme zistili, že ešte nie je zaplatené ubytovanie. Táto operácia trvala ďalšiu pol hodinu. Tak, že ideme vyzdvihnúť turistov, hor sa všetci do autobusu, aby sme sa o pol hodinu zasa všetci vytrepali z autobusu.

Mlyny v Jajce ostávajú záhadou

O štvrť na tri sme vyrazili. Smer Jajce, vodopády a mlyny, s možnosťou kúpania a relaxu. Cesta trvala nekonečne dlho, aj keď vzdialenostne to je cca 120 km. Začal úradovať hlad. Tak poďme sa najesť. Kým obslúžili všetky hladné krky a zaplatili sme, prešli dve hodiny. Vodopád som videla z autobusu, nejak ma to ale nedojalo, bola som tam pred dvoma rokmi. Mlyny po tretíkrát zostali len v plánoch. Nemusím vidieť všetko.

Napätie vrcholí, do kempu pri Vrbase  to máme ešte na dobrú hodinu, nie celkom stíhame. O ôsmej má šofér padla, nebude kvôli nám pokutu riskovať. Ale stihli sme to, ešte s desaťminútovou rezervou. Veľmi fajn, že sme nemuseli na ceste spať.  Vcelku zbytočný deň. Ale zasa posledná noc v stane, teším sa na posteľ.

Výborný Vrbas naživo aj v spomienkach

Ďalší deň sme zbalili stany a vybrali sa do štartovacej stanice na raftovanie. Na Vrbase som bola pred dvoma r

okmi, a v rámci šetrenia na cestu na Bali som si odoprela aj toto potešenie. Raftovanie na Vrbase je asi najlepšie v Bosne, čo som mala možnosť vyskúšať. Konajú sa tu preteky, skiperi sú výborní a je s nimi zábava.  Je to stávka na istotu.

Výborný a bohatý obed, ktorý sme nevládali pojesť na seba nechal chvíľu čakať, ale stál za to.

Po obede, ktorý sa zasa rozpočítaval na všetkých v autobuse, lebo pre čašníkov je veľmi náročné  urobiť každému osobitný účet, sme sa pozbierali a nasáčkovali do autobusu.

Banja Luka a smer Slovensko

Poslednou zastávkou bolo hlavné mesto Republiky Srbskej Banja Luka. Pozor, stále sme v štáte Bosna a Hercegovina, ale zároveň sme aj v Republike Srbskej.

Pár fotiek pravoslávneho kostola, posledná káva a zmrzlina a mohli sme naskočiť na spiatočnú cestu domov.

Samozrejme, aby vzrúša nebolo málo,  po ceste sa riešila trasa, ako pôjdeme domov, lebo trasa sa rieši počas jazdy. Z diaľnice smer Budapešť sme zliezli na priamejšiu cestu. Niečo málo po tretej hodine sme konečne dorazili do Bratislavy.