Milý čitateľ,

Po prvej noci v stane, keď nás zobudil budík, slnko alebo iný účastník zájazdu účastný súťaže v pílení dreva naležato, sme sa naozaj vzorovo a načas zbalili, najedli a podaktorí dobrovoľne spáchali aj hygienu. To sa len tak nevidí pri 26 ľuďoch. Rafting na rieke Una nám ale posunuli na neskôr, takže sme sa ešte hodinu povaľovali kde kade po kempe.

Bunker na tajnáša

Nakoniec sme vyrazili k našej prvej zastávke dňa, ktorým bol tajný letecky bunker postavený za vlády Tita v bývalej Juhoslávii. Nie každý má možnosť  pozrieť sa dovnútra, ale Majo to cez svoje konexie vedel vybaviť. Chvala. Bunker sa nachádza neďaleko bosnianskeho mestečka Bihač, ale je na chorvátskom území.

O histórii komplexu sa nebudem tuto rozpisovať, tu je vcelku zaujímavý krátky článok.

Prezreli sme si ohromné priestory, ktoré sú momentálne veľmi zničené

a bolo veru ťažké si predstaviť, že tam denne pracovalo cca 500 ľudí a podlaha bola biela 🙂 Dnes tam bývajú akurát tak hady.

Una je len jedna

Po informačne  vyčerpávajúcej prehliadke sme sa konečne začali presúvať smer rieka UNA v Bosne. Štandardné tanečky s pasmi na hranicach a boli sme tam. Nenormálne sa mi nič nechcelo riešiť, tak som neriešila ani stan, ani raft, tuším som zvládla iba pivo. 🙂

V duchu tradičných cestovateľských postupov som cestou do 600m vzdialeného obchodu prehodila pár slov s miestnymi obyvateľmi…Ako sa máš? Dobre a ty? Ja tiež. Všetko na porádku. V obchode som si kúpila chipsy a dva rožky. Asi kríza stredného veku.

Chipsy som zjedla, rožky mi zjedli kempove psy v noci, v podstate všetci sme boli spokojní. Až na to ráno, keď som bola dvakrát budená Bugasom, či idem behať…jedine tak v paralelnom vesmíre, kámo 🙂

Čakal nás rafting na UNE ohne deti s adrenalínovým päťmetrovým skokom…juchacha