Milý čitateľ,

Prihováram sa ti z cesty po Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, z desaťdňovej odysey s kamošmi z Čadce a Bratislavy po cestách a necestách za raftingom, skákaním do vody a inými dobrodružstvami.

Po nočnej ceste z Čadce cez Bratislavu, ktorá ubehla rýchlo aj vďaka unplugged gitarovému koncertu s necvičeným zborom,  sme sa rozložili v príjemnom kempe Korana pár kilometrov od Plitvických jazier.

Dobití po krátkom spánku v autobuse sme sa presunuli k jednému z troch vchodov do národného parku Plitvické jazerá, zapísaného do zoznamu UNESCO.

V parku si môžeš vybrať z niekoľkých okruhov, my sme si zvolili kompletku s prechádzkou, loďou a vláčikom. Pre mňa osobne to bola malá bitka s únavou, ale stálo to za to. Krásne zákutia, vodopády, prepojené tyrkysové jazerá, ba miestami sa mi podarilo po cestičke kráčať úplne osamote v božskom tichu prírody.

Pekný zážitok, ktorý ti aspoň z časti najlepšie sprostredkujú fotografie.

Niektorí hovoria, že Plitvické jazerá nie sú až tak úžasne, ako sa na fotografiách zdá. Možno nás sklamú vlastné vysoké očakávania a potom nevieme oceniť reálnu krásu. Osobne som rada, že som si ich prešla. Každopádne bolo fajn pozrieť sa na miesta, kde sa v našich detských filmoch a spomienkach preháňali Winnetou a Old Shatterhand 🙂

Večerný galaprogram s gitarou a vínkom išiel tentokrát mimo mňa. Záľah do stanu a spánok sa stali v jednej sekunde, únava ma premohla a zobudilo ma až ranné slnko.