Ako odvážna Iluh Biele teľa zachránila

Milý čitateľ, táto rozprávka bola napísaná na základe skutočného príbehu z Bali. Príjemné čítanie.

Kde bolo, tam bolo, za siedmymi morami, za siedmymi horami, jednou vysokánskou sopkou, v krajine s čiernym pieskom sa narodilo zvláštne teliatko. Malo štyri nohy, dve ušká, dve veľké čierne očká a jeden chvost ako iné teliatka, ale malo nevídanú farbu kože. Bielu.

Gazda, ktorému sa teliatko narodilo sa veľmi potešil a ponáhľal sa za miestnym Šamanom, aby mu túto novinu oznámil.

-Drahý šaman, nevídaná vec sa udiala na mojej farme, – začal už od dverí Gazda, – práve sa narodilo biele teliatko.

-A je to býček alebo kravička? – spýtal sa pokojne Šaman.

-Býček je to, zdravý a dobre stavaný, – pochválil sa Gazda.

-Si šťastný muž, – povedal Šaman, – tvoj dom a farma sú požehnané na veľa dní. Bohovia ti ukázali svoju priazeň. Ale nesmieš zabudnúť za toto šťastie poďakovať, Gazda. O desať dní slávime sviatok Dewi Sri, budeš tohto býčka obetovať.

-Je to pre mňa veľká česť, Šaman, pripravím bohatú obetu, – uklonil sa usmiaty Gazda a odišiel.

Celých desať dní sa obetavo staral o Biele teliatko, nosil mu trávu, všakovaké fajnové listy na žranie a podstieľal mu čerstvé seno. Na jedenásty deň ho krásne vyzdobil a pyšne ho viedol celou dedinou až k moru, kde sa konala obeta pre Dewi Sri, bohyňu ryže a plodnosti. Šaman posvätil Biele teliatko, dedinčania ho naložili aj s ostatnými obetnými darmi na loďku a odviezli ho na šíre more. Tam vyložili obety aj Biele teliatko do mora a odplávali. Obetné koše sa pomaly ponorili na dno mora, ale Biele teliatko sa odmietalo potopiť. Veľmi sa čudovalo, čo sa to s ním stalo.

-Ešte ráno som pilo sladké mliečko od mamičky, žralo čerstvé listy a teraz som opustené v šírom mori, samučičké samé,- zhodnotilo Biele teliatko svoju situáciu a z celej sily kopalo nôžkami, aby sa udržalo nad hladinou.

-Bú, bú, búúú, – zúfalo z celej sily zabučalo, ale žiadna loďka sa k nemu už nevrátila.

-Čo si len počnem, – povedalo si Biele teliatko a bezradne sa obzeralo na všetky strany, – veď ani neviem, ktorým smerom je najbližšia pevnina, aby som sa zachránilo.

Len čo to dopovedalo, na hladine sa objavila zvedavá tvárička Delfína.

-Ahoj Biele teliatko, – pozdravil sa, – keď chceš vedieť, kde je pevnina, plávaj za mnou, – povedal Delfín a ladne odplával kúsok dopredu.

Biele teliatko sa bez otáľania vybralo za Delfínom, aj keď nebolo také rýchle, predsa len sa mu podarilo nájsť prijateľný rytmus plávania. Našťastie, aj more bolo veľmi pokojné a iba malé vlnky sa okolo neho pretekali, ktorá bude skôr pri pobreží. Biele teliatko a Delfín spolu hodnú chvíľu plávali, keď započuli veľmi prenikavý zvuk.

-To ma volá domov mama, – povedal Delfín, – musím sa vrátiť, aby sa o mňa nebála. Dávaj na seba pozor, Biele teliatko, a držím ti plutvy, aby si sa šťastne dostalo na pevninu, – dodal Delfín a odplával.

-Ďakujem ti veľmi pekne za pomoc, veľmi si mi pomohol, – zavolalo Biele teliatko za miznúcim Delfínom a osamelo.

Stále plávalo a plávalo, slnko už dávno zašlo za obzor a na more padla tma. Hladinu osvetľovalo iba studené svetlo hviezd a mesiaca. No pevnina sa nie a nie ukázať.  

-Ja úbohé, vari som zablúdilo, – povedalo si Biele teliatko zúfalo, – ako mám vedieť ako ďaleko je pevnina, a či plávam stále správnym smerom. Síl mi ubúda, som smädné a hladné, čo len budem robiť, – horekovalo Biele teliatko a hýbalo sa stále pomalšie.

V tej chvíli sa okolo Bieleho teliatka začali vynárať hlavy štyroch korytnačiek.

-A hľa, čo to je za čudnú rybu,  za svojich šesťdesiat rokov života som jakživ takúto rybu nevidela, – povedala Prvá korytnačka.

-Jáj, ty si ešte taký sopliak, nevieš ešte veľa o svete, – povedala Druhá korytnačka, ktorá mala už sto rokov, – veď to je Biele teliatko, ktoré určite obetovali bohyni Dewi Sri. Ale ako to, že už neleží na morskom dne ako sa na takú obeť patrí, – začudovala sa.

-Nechcelo sa mi na dne morskom ležať, – povedalo hrdo Biele teliatko, – vraciam sa teraz na pevninu. Mohli by ste mi pomôcť? Plávam správnym smerom?-  opýtalo sa prosebne.

-Môžeme ti pomôcť, – znenazdajky sa ozvala Tretia korytnačka, – tiež ideme tým smerom, musíme naklásť vajíčka, lebo je čas rozmnožiť náš druh. Plávaj za nami. Do rána sme tam.

Štvrtá korytnačka iba nemo prikývla a tak sa Biele teliatko v sprievode štyroch korytnačiek šťastlivo dostalo až na breh.

-Ďakujem vám, milé korytnačky za pomoc a spoločnosť. A prajem vám vydarené potomstvo,- zaželalo im Biele teliatko, keď korytnačky odplávali hľadať dobré miesto na kladenie vajec.

Vyčerpane sa zvalilo na čiernu pláž a od vysilenia zaspalo.

Netrvalo dlho a vyšlo horúce slnko. Na pláž sa začali trúsiť obyvatelia dediny a veľmi sa čudovali, že Biele teliatko spí na pláži a nie je obetované na morskom dne. Začali sa báť, že bohyňa Dewi Sri neprijala ich obetu, čo je veľmi zlé znamenie. Postupne sa okolo Bieleho teliatka zhromaždil nepriateľský dav. Ľudia mali v rukách kamene z pláže a prvý hodený kameň trafil Biele teliatko do ucha.

-Búúú, búúú,- zabučalo od bolesti aj od strachu, vyskočilo na rovné nohy a začalo ustupovať do mora, kam ho rozzúrený dav zatlačil.

-Prestaňte, čo to robíte! – zakričala Iluh, ktorá bývala najbližšie k miestu, kde Biele teliatko pôvode spalo, – prečo mučíte to úbohé zviera a hádžete do neho kamene!  Určite to nie je náhoda, že doplávalo až sem, aj keď sme ho včera obetovali a odviezli na šíre more, – povedala Iluh a prekliesnila si cestu cez dav. Zobrala Biele teliatko za ozdobný povraz, ktorý malo stále okolo krku a vytiahla ho znova na breh.

-To je zlé rozhodnutie, Iluh, – povedal Gazda, – bohyňa sa na nás bude hnevať, že sme ho neobetovali a prinesie to skazu našej dedine. Dav súhlasne zahundral.

-Nebojte sa, zavoláme Šamanovi a spýtame sa ho, čo je správne urobiť, – odpovedala Iluh a aj napriek nevôli susedov odviedla teliatko do svojho domu.

Vytiahla mobil z vrecka šiat, zavolala Šamanovi a opísala mu čo sa udialo ráno na pláži. Šaman sa spýtal Iluh:

-Pomáhala si teľaťu plávať k brehu alebo inak si sa pričinila k tomu, aby na breh vyplávalo?

-Nie veru, Biele teliatko samo priplávalo až na pláž a tam sa samo uložilo k spánku, – povedala po pravde Iluh.

-V tom prípade je to vôľa bohyne Dewi Sri, aby Biele teliatko žilo ďalej. Staraj sa o neho dobre, Iluh,- povedal Šaman a ukončil hovor.

Keď susedia z dediny počuli, čo povedal Šaman, upokojili sa a rozišli sa do svojich domovov. A Biele teliatko vďaka odvážnej Iluh žije šťastne, až kým neumrie.